Ako som welcome gift uvareu

Naozaj. Neklamem. Darček som UVARILA. Jak jako? Všetko to začalo tým, že som ako obvykle trávila príliš veľa času na bbcgoodfood.com. Tam som okrem iného našla aj recept na sirup na varené víno. Vyzeralo to extrémne primitívne a chcela som to vyskúšať, kým je ešte zima a má to zmysel. Kto hľadá, nájde. Príležitosť sa našla vo welcome party pre spolužiačky zo strednej, ktoré sa vrátili z Erazmusa. No a čo, že pri tejto príležitosti sa dary nedávajú. Za necelé dva mesiace mám narodeniny, tak nech si pamätajú, kto je ich dobrým kamarátom, ha! Chcem NIEČO DRAHÉ!

No, ale späť k návodu. V Da Vinci som kúpila pekné sklenené fľaše za 2 evri a nákup ingrediencií ma stál ďalšie 3. 

Použila som: 

3 pomaranče rozkrojené na polovicu (podľa recpetu tam majú ísť 4, ale mala som na ne chuť, tak som jeden bohapusto zjedla)

pol kila kryštálového cukru

klinčeky (přimněřeně- mohla som ich tam hodiť tak 10, 15?)

4 celé škorice

muškátový orech, čerstvo nastrúhaný (dala som tam tak 1/3 orechu)

asi 2 guličky celého korenia

badyán (dala som celý, ale bola to chyba. rozhodne stačí len polovica, alebo aj menej)

maličký kus čerstvého zázvoru nakrájaný na tenké plátky

rum

Všetko okrem rumu som hodila do hrnca a zaliala cca 2 litrami vody.

Miešala som to, kým sa cukor neroztopil a potom som to nechala lakonicky pobublávať. V recepte sa píše 20 minút, ale ja som to tam mala aspoň hodinu. Dúfala som, že to bude mať sirupovú hustejšiu konzistenciu, ale nestalo sa. Nebola som z toho veľmi sklamaná, lebo rovnaký problém mali podľa komentárov aj druhí ľudia. Po hodine som to vypla a dala vychladnúť von.

Rozhodla som sa apoň trochu sterilizovať fľaše tým, že som ich povarila pár minút vo vriacej vode. Musela som použiť pekáč, lebo všetko ostatné bolo príliš malé.

Keď sirup trochu vychladol precedila som ho cez najjemnejšie sitko, aké máme doma. Prirodzene som nedostala kompletne číru tekutinu, ale to nevadí. Ak by som to chcela úplne čisté, musela by som to pravdepodobne cediť cez látku a podobne. Pch, MÁM V PIČI.

Pridala som tam aj trochu vymačkanej šťavy z pomarančov, aby som zvýraznila chuť. Precedenú tekutinu som znova povarila. Podľa receptu sa má len zohriať, ale ja som predsa len dúfala, že trochu zhustne. Nezhustla... Pridala som rum- asi tak deci, viac sme nemali.

Pomocou lievika som to naliala do fľaší a do každej som pridala jednu škoricu. Z tohto množstva som dostala liter a pol sirupu (tj. pol litra pre mnňa, jes) Výsledok:

Teraz prichádza na rad balenie. Na tvrdý papier som vytlačila "návod na použitie". Je to velmi jednoduché. Treba zhoriať sirup s  vínom v pomere 2:1. Z vlastnej skúsenosti mi príde tento pomer príliš. Ja som k viac než pol litru vína dala tak 2 deci sirupu. Chuť je výborná, ale varenie sirupu trvá dlho a je ho málo, takže len tak pre seba by som to nerobila, ale ako dar je to super.

Doma sme mali nedostatok baliaceho papiera, ktorý by nevyzeral ako vianočný. Použila som maličký zvyšok zlatého papiera a na druhú fľašu som zneužila prázny plechový obal od Finlandie, ktorý som oblebila bielou stranou baliaceho papiera. Aby som vedela, ktorý dar ide komu, vytlačila som si šablónu na písmená P a B (obe kamarátky sú Zuzany, takže podľa priezviska). Tieto som vystrihla a obkreslila na starú mapu Bratislavy.

Samozrejme, to by som nebola ja, ak by som niečo nedojebala na poslednú chvíľu. V tejto chvíli som bola tak hodinu pred odchodom s mokrými vlasmi, nenamalovaná v teplákoch a s nezabalenými darmi. Lovely. Čo sa stalo? Absolútne ma nenapadlo, že keď tie písmená budem chcieť použiť z druhej strany, tak budú dole hlavou! Na B som sa vysrala, to si nikto nevšimol, ale s P to bolo horšie. Musela som otočiť mapu, znova ho obkresliť (tento krát z dobrej strany) a znova vystrihnúť. No ale všetko dobre dopadlo a zabalené dary vyzerali ol rajs.

Tak kamarátov som si kúpila, nervy som nestratila, alkohol som si na párty dala... Svet je krásny.

Ako som v noci rýchlo hermelíny baleu

Stalo sa to, čo sa skôr, či neskôr dalo očakávať. Prišla mi o pol jedenástej večer správa, nech prídem na narodeninovú party známym a ako dar mám doniesť 5 hermelínov, ktoré sa nám v špajzi povaľujú. (máme extrémne vela hermelínov, lebo sú zo Zlevnenky za 6 kč- Drukos výnos).
Dar by sme mali, ale do čoho ho zabaliť? Papier žiaden po ruke, dokonca ani žiadny vhodný časopis na rozstrihanie som nemala. Jediné, čo ma po dvoch pohároch vína napadlo, bolo použiť nejaké nepotrebné študijné materiály.

Zaostrime spoločne na krivo zabalené syry v ťaháku- už je po skúške, tým padom stratil svoj význam. V tomto stave mi to prišlo neuveriteľne nudné, takže som na to nalepila akési samolepky, ktoré sa nám povaľovali po byte a spravila som najrýchlejšiu mašľu aká sa len dá- z igelitky. Proste som sa len prehrabala medzi taškami, ktoré máme odložené. Chcela som niečo farebné a klasická žltá Billa igelitka, by bola príliš veľká. 

Použila som teda prachobyčajnú igelitku z H&M. Ja viem, že toto je asi najhoršia kvalita fotiek na svete, ale kto už by sa nad tým v noci zamýšľal.
Nakoniec som tú mašľu ešte obstrihala, aby z nej toho toľko nevytŕčalo na všetky strany. Zobrala som aj fľašu domáceho ružového šampanského a mohla som vyraziť- tú som nebalila, lebo som z nej chcela po ceste piť.
Dar bol prijatý s nadšením a všetko sa využilo: ťahák si niekto prečítal, blesk sa nalepil na dvere a mašľa vyzerá ako celkom pekný vlasový aksesoár. Rozmýšľam, že sebecky zneužijem tú Billu na čelenku. Uvidíme.

Ako som noviny a časopisy použeu

V rámci obmeny a kreativity som sa rozhodla tematicky použiť aj nejaké noviny a časopisy. Pôvodným zámerom bola Kritická príloha z Týždňa, kvôli absencii fotiek, ale žiadnu som nemala po ruke. Túžila som vytvoriť niečo takéto: 

pozrime sa spolu na inštrukcie k novinovej kvetine: 
1. Stack eight sheets of newsprint and cut into an 8" square.

2. Accordion-fold the stack into 1" increments.

3. Next, cut four pieces of ribbon to a length of 8".

4. Unfold the paper slightly and rest a piece of ribbon in each crease (if you end up with more than four folds, you'll need to cut additional ribbon).

5. Gather the folds back together and pinch the center of the paper tightly (it will look like a bow tie), binding it with a rubber band.

6. Starting from the top, peel up each layer of newspaper, scrunching it together as you go. Finally, curl the ribbon to make a cluster in the topper's center.

Čo prosím? Čo mám zložiť? Aké increments? Asi som mentálne postihnutá, ale toto ostalo u mňa nepochopené. (btw. ako to teraz čítam znova a bez stresu, tak tomu rozumiem. dosť hlúpa BaRboRka) Tak som jednoducho nastrihala cca 10 vrstiev noviného papiera na rovnaké štvorce a v strede ich zopla zošívačkou, pripevnila tam stužku a pokrčila. Prirodzene to nevyzerá tak dobre:

Rovnaký princíp som použila aj na kozmetiku pre mamu, len s tým rozdielom, že tentokrát som aj samotný dar zabalila do stránok z nejakého slovenského ženského časopisu. Tu som sa už ponáhľala, takže to nie je až také úhľadné.

Časopisy sa dajú využiť aj inak. Jedným z riešení je použiť iba časť strany a prilepiť ju na inak zabalený dar. Ja som zneužila Albert Magazín na zabalenie kuchárskej knihy.

Rovnako sa z jednej stránky dá vytvoriť aj mašľa. Návod je na blogísku How About Orange a je dostatočne zrozumiteľný. Tentokrát som vôbec nič nemerala a jednoducho poskladala stranu na 9 rovnako širokých dielov a potom som ich nastrihala od oka na 3 odlišné dĺžky. Namiesto časopisu som použila outdoorový katalóg s fotkou nejakých kopcov.

A posledným nápadom, do ktorého som sa pustila ešte v Brne, je jednoducho oblepiť krabicu od topánok a dar umiestniť u nej. Ja som zas a znova zneužila reklamy z Vogue (žiadna škoda sa nestala, lebo chúďa časopisové aj tak zmoklo pri povodni na záchode). 

Táto krabica dokonca našla svoje ďalšie využitie na odkladanie make-upu(heh, Madonna a Natalia Vodianová majú len polku tváre).

Ako som igelitku rozstrihau

Ďalšia aplikácia internetových nálezov do darčekovej reality. Čo som našla? Tototu. O čo sa jedná? O pseudo brmbolec z igelitky. Inštrukcie ako do chránenej dielne. Jednoduché a ešte k tomu lacné. Výsledok- príjemné prekvapenie.

Ako som snehové vločky vyrobeu

Snehove vločky. To znie tak zimne a vianočne a na internetoch to vyzerá dobre. To skúsim aj ja. Presne takto vyzeral ďalší z mojich, nie až tak múdrych, myšlienkových pochodov. Vystrihnem voláke vločky z baliaceho papiera a nalepím ich na dary. Easy. Ha!
Tak som si deň vopred spravila prípravu. Na skúšku, z obyčajného papiera.

Jeeej, srdiečka to je zlaté. A že sa to bude úplne na hovno lepiť, pretože sa to celé roztrhne? To ma nenapadlo. Výsledok? Veľmi úbohý a kostrbatý.

Tie vločky sú príliš veľké? NO SHIT, Sherlock! Poučená vlastnými chybami som to skúsila len s jednou menšou hviezdou. (btw. naivne som si myslela, že ak vyžehlím papier, tak ho zbavím viditeľných prekladov. Nestalo sa tak. Marha život!)

Aj toto sa prirodzene trhalo a stužka sotva drží na mieste za pomoci enormného množstva lepiacej pásky. Fair enough.

Ako som Hanke opasok baleu

Brno so sebou okrem svätého pokoja prináša jednu maličkú nevýhodu- nedostatok akéhokoľvek baliaceho papiera, stužiek a podobne. Kto by to aj kupoval, keď si za to radšej zoženiem alkohol? 
Lenže ako potom baliť dary?
Namiesto baliaceho papiera som použila starý dobrý obyčajný hnedý tvrdý papier. Namiesto stužky prírodný špagát za 10 kč a na mašľu som rozstrihala vysoko nepotrebnú šnúrku na mobil. 

Poznáte to, jeden z tých zbytočnejších reklamných predmetov, ktoré nikdy nezúžitkujete (pokiaľ teda nie ste 7- ročné dieťa, ktoré sa cíti drsne s mobilom/ kľúčami/... na krku). Nejako som to poskladala a upevnila prachobyčajnou zošívačkou na papier. Nech žijú kancelárske potreby!

Trvalo to maximálne 10 minút a výsledok je celkom uspokojivý.

Ako som chceu IKEU vyuzit

Naspäť k vianočným darom a ich baleniu. Tento rok som na to išla aspoň trochu zodpovedne a rozhodla som sa začať, respektíve premyslieť si to, už 23. Decembra, prirodzene. Vlastne som väčšinu času surfovala po internetoch a hľadala nejaku inšpiráciu.
Ďalším krokom bolo skúmanie domácich prostriedkov, ktoré by sa dali zneužiť. A tu to bolo:

Zázrak z IKEI, ktorý som kúpila za účelom výroby kúlerských aksesoárov. (len pre poriadok- počet vyrobených kúlerských aksesoárov- NULA, počet vyrobených odporných aksesoárov- tiež NULA) Každopádne jedná sa o plastové korálky (od Natálky), ktoré sa zažehlia cez voskový papier a v ideálnom prípade ostanú pospolu naveky.


Idea bola vytvoriť mojej dobrej sestre jej meno a nejako ho pripevniť na dar- mala som pre ňu knihu. Tak som sa pustila do písania jej mena a zároveň som želala bolestivú a pomalú smrť na pohlavné choroby tomu, kto vymyslel, že všetky farby budú spolu v jednej nádobe. Drbnutý nápad! Jediné, čo mi pomohlo pokračovať v tejto vysoko otravnej činnosti bolo PIVO. Výsledok snaženia:

Žehlenie som si nechala na ďalší deň, kedy som sa dozvedela, že celá moja dobrá rodina odo mňa očakáva, že im zabalím darčeky. Pustila som sa teda do prvotného balenia. (mať všetko aspoň v nejakom papieri a potom postupne dokončovať) Sestrina kniha teda dostala takýto prvotný obal a bola ponechaná svojmu ďalšiemu osudu.

Niekedy v tejto dobe nastal prvý pokus o zažehlenie písmen. Neúspešne. V panike, že to proste nefunguje a kúpila som si úplnú pičovinu (druhá verzia bola, že som nejakým zázrakom stihla pokaziť žehličku), som sa rozhodla tam proste NIEČO dať.

Nuž, nuda, ale čo sa dá robiť. Každopádne som nevzdala svoj boj o vytvorenie nejakých tých písmen. Neskôr som pod dohľadom mojej dobrej matky zistila, že som mala žehličku zle zastrčenú v zástrčke. A inak všetko funguje ako má. Ponechaná svojmu osudu so zbytočnými písmenami, som sa rozhodla využiť aspoň to hlúpe K na dar pre sestru od rodičov. 

Jednoduchá kombinácia dvoch baliacich papierov a striebornej mašle  sa nakoniec ukázala ako dobrá voľba. Určite lepšia ako snažiť sa na jednu malú knížočku (hodnotná literatúra btw.) natrepať celé a prehnane farebné meno. Len tak mimochodom, pôvodne som chcela použiť žlté K, ale odpadla mu nožička. Ech, bodaj by to parom vzal!