O ničom

Tu je zoznam príspevkov, ktoré by som bola bývala napísala, keby sa mi chcelo:


-O tom ako sme rusov vo vlaku podplatili


-O tom ako Štěpán na cintoríne spal


-O tom ako sme deň v Rumunských horách strávili


-O tom ako som couchsurfing vyskúšala a nikto ma neznásilnil


-O rumunských svadbách


-O tom ako ma srbský spolubývajúci obťažoval


-O tom ako som 17 hodín vlakom za Štěpánom do Viedne išla


-O tom ako sme v Benátkach umenie videli a nových kamarátov si našli


-O tom ako sme na Azúrovom pobreží oddychovali


-O tom ako sme najstaršiu parfumériu vo Francúzsku navštívili


-O tom ako sme v Nice omylom nocovali


-O tom ako si na nudistickej pláži postarší ujo kabanos honkal


-O tom ako sme 35 hodín vlakom išli


-O tom ako sme sa na grilovačke prežrali


-O tom ako sme záchranku volali


-O tom ako rodina na vizitu prišla


-O tom ako sme sa s poliakom lúčili


-O tom ako sme paláce a zámky videli


-O tom ako som si vypeu


-O Rumunsku

O tom ako sme v Bulharsku ostali

Z Vama Veche sme sa vydali do cca 100 km vzdialenej Varny. Stopli sme si turkov smerujúcich z Holandska do Istanbulu, ktorí hľadali mramor a počúvali tureckú hudbičku.

Vo Varne je všetko po starom...
- bývali sme u tej istej tety ako minule (možno sa rozviedla s pánom manželom medzičasom- nie je to isté, ale nebol tam)


- smažené rybičky a Zagorka nesklamali


- Šteuko večer videl Miss Varna v amfiteátri. Vraj boli veľmi vkusne odené... (na pripomenutie bulharského štýlu- toto sme s Natáliusom zdokumentovali minulý rok v Burgase)

- aby toho nebolo dosť, TOTO hrali na pláži cez deň v nejakom bare (moje Rumunské zdroje tvrdia, že aj tu je to populárne, nooooooooo)

takže slovenská hudba existuje aj za hranicami! Celý národ 
by mal byť na sestry Nízlové hrdý!


- Zagorka, Zagorka, Zagorka, Kamenitza! (to len tak)

-potom sme sa presunuli na pláž Irakli, ktorú sme tiež už navštívili minulý rok. Tento krát sme tam strávili skoro 6 dní, zoznámili sa s fajn umelčekmi zo Sofie. Takže nejaké fotečky z našej dovolenky s lasočkou v beach resorte v Bulharsku, xi:


náš apartmán

naša kuchynka, obývačka a Šteuko varí

naša pláž

lehátko so slnečníkom

dekorácia

kamoš

špeciálny karavan

fakultatívny výletík do dedinky Emona

O tom ako sme nešli vlakom

Našu dvojicu cestovateľov sme opustili v Budapešti. Odtiaľ ich cesta smerovala do ďalekej Transylvánie: k medveďom do mesta Brašov. Naši kamaráti zvolili ako spôsob prepravy nočný vlak. Na ich veľké prekvapenie veľa sa zmenilo: Rumunsko modernizovalo a vďaka tomu sa v celom vlaku nenachádzal ani jeden vagón s kupé. 

Výsledkom bol nedostatok spánku, od rumunskej hranice aj veľa hluku a smradu a Barborka prehrala 10 korún v náročnom pokrovom turnaji.

V Brašove sa situácia zmenila. (opis internátu príde v ďalších častiach) Barborkina budúca spolubývajúca sa rozhodla pridať sa k naším dvom cestovateľom na ich namáhavej výprave k Čiernemu moru. Osoba to bola tmavá, ženského pohlavia, pochádzala z ďalekej Indie a predstavila sa ako Pritika. Cestovanie zrazu dostalo multikultúrny rozmer. Ako sa s tým popasovala naša dvojica zo strednej Európy? Vodca by sa za nás nehanbil!

Vo vlaku sa presvedčili, že postarší Rumuni popíjajúci pivo sú veľmo priateľskí a ochotní a s radosťou zaplatia úbohým stredo európanom časť poplatku za rezerváciu (až 1 lei- v prepočte 6 korún českých). Nanešťastie ďalším z dôsledkov modernizácie bola aj povinná rezervácia do vlaku, vďaka čomu v našom spoji na pobrežie už neboli voľné miesta a ako to už vo východoeurópskych krajinách býva, ten ďalší išiel až príliš neskoro.

Naša (teraz už) cestovateľská trojica vzala rozum do hrsti a rozhodla sa stopovať. Dokonca sa pokúsili o komunikáciu s taxikármi a policajtami, ktorá však nedopadla podľa očakávania. Po porade s túlavými psami a žobrajúcimi deťmi sa šťastlivo dopracovali na výpadovku. 

Aha, metro!

Aha, rumunská výpadovka!

S pomocou božou a milého uja šoféra, ktorý nehovoril po anglicky a zastavil im v momente kedy zdvihli palec, sa dobrodruhovia dopracovali do Vama Veche, prímorskej dedinky na hraniciach s Bulharskom...

tak intro mame za sebou a teraz fakty:

-ľudia tam spia v stanoch na pláži

-zlieza sa tam omladina z celého Rumunska

-kedysi to bolo útočisko intelektuálov z univerzity v Kluži

-v dnešnej dobe sa tam chlastá ako o život

-veľa rumunských hipstrov, free ľudí a iných živlov

-veľa klubov a krčiem otvorených na pláž hrajúcich hocičo, ale žiadne balkánske disko vypalovačky... dokonca ani najznámejší Rumunský export, ex O-Zone nebol :/

-alkohol nakúpiť v supermarkete niekde v meste a priniesť so sebou- najmä tvrdka je drahšia :)

-ako všade, aj tam sa kradne. Indické topánky sú veľmi lukratívny tovar!

-Šteuko pre Vás natočil tancujúce mladé štetky- no offense!

-rovnako máme aj videozáznam odohrávajúci sa o 7mej alebo 8mej hodinne rannej

a na záver kúsok rumunskej reality:

Ako sme v Budapešti veľa rôznych vecí videli

Určite neuniklo nikoho pozornosti, že sa nachádzam v zahraničí a presvedčená o svojej jedinečnosti a o tom, že môj život zaujíma všetkých naokolo, ponúkam Vám (internetovo gramotným), tento oneskorený cestovateľský denníček.


Takže cestovateľské rady, tipy, triky:
- rozhodne nehovorte Štepánovi, nech začne robiť niečo zábavné,že by sme fajn fotky mali, pretože výsledkom bude:
     - močenie do Dunaja vedľa opaľujúceho sa občana Maďarska (tu uteká z miesta činu)

     - snaha preskúmať výletnú loď, z ktorej ho nakoniec aj tak vyhodia

     - ostatne lezenie po hocičom je Šteukova špecialita a obľúbená voľnočasová aktivita.

- pokiaľ ide o močenie, v Budapešti je možností viacero a jednou z nich je doplávať si k toitoike

- alebo ak sa už nedá inak, treba si nájsť najtemnejší kriak a skúsiť to tam. Jediné riziko spočíva v tom, že váš moč môže znečistiť bezdomovecké obydlie, ako sa to stalo mne.


- treba rozhodne vyhľadať krčmu, kde deci vína stálo v prepočte 5 českých korún !!! (víno bolo hnusné, ale s vodou sa dalo piť, drukos výnos!)


- a pozor na Španielov! Ukážete im cestu, dáte si ich Bacardi a nakoniec Vás ešte obvinia, že ste im flašku ukradli. Pche, ten dnešný svet!


A teraz len také výkriky do tmy:
- všimli ste si, že všetky maďarské sochy majú ten istý hrdinský výraz? Aha, aké hrdé maďarské tváre!

- pozor na plávajúci autobus!

- shopping bol!


Netešte sa: pokračovanie bude!


a ak ste to dočítali až sem, tak hyn, niečo pre potešenie srdca:

Ako som welcome gift uvareu

Naozaj. Neklamem. Darček som UVARILA. Jak jako? Všetko to začalo tým, že som ako obvykle trávila príliš veľa času na bbcgoodfood.com. Tam som okrem iného našla aj recept na sirup na varené víno. Vyzeralo to extrémne primitívne a chcela som to vyskúšať, kým je ešte zima a má to zmysel. Kto hľadá, nájde. Príležitosť sa našla vo welcome party pre spolužiačky zo strednej, ktoré sa vrátili z Erazmusa. No a čo, že pri tejto príležitosti sa dary nedávajú. Za necelé dva mesiace mám narodeniny, tak nech si pamätajú, kto je ich dobrým kamarátom, ha! Chcem NIEČO DRAHÉ!

No, ale späť k návodu. V Da Vinci som kúpila pekné sklenené fľaše za 2 evri a nákup ingrediencií ma stál ďalšie 3. 

Použila som: 

3 pomaranče rozkrojené na polovicu (podľa recpetu tam majú ísť 4, ale mala som na ne chuť, tak som jeden bohapusto zjedla)

pol kila kryštálového cukru

klinčeky (přimněřeně- mohla som ich tam hodiť tak 10, 15?)

4 celé škorice

muškátový orech, čerstvo nastrúhaný (dala som tam tak 1/3 orechu)

asi 2 guličky celého korenia

badyán (dala som celý, ale bola to chyba. rozhodne stačí len polovica, alebo aj menej)

maličký kus čerstvého zázvoru nakrájaný na tenké plátky

rum

Všetko okrem rumu som hodila do hrnca a zaliala cca 2 litrami vody.

Miešala som to, kým sa cukor neroztopil a potom som to nechala lakonicky pobublávať. V recepte sa píše 20 minút, ale ja som to tam mala aspoň hodinu. Dúfala som, že to bude mať sirupovú hustejšiu konzistenciu, ale nestalo sa. Nebola som z toho veľmi sklamaná, lebo rovnaký problém mali podľa komentárov aj druhí ľudia. Po hodine som to vypla a dala vychladnúť von.

Rozhodla som sa apoň trochu sterilizovať fľaše tým, že som ich povarila pár minút vo vriacej vode. Musela som použiť pekáč, lebo všetko ostatné bolo príliš malé.

Keď sirup trochu vychladol precedila som ho cez najjemnejšie sitko, aké máme doma. Prirodzene som nedostala kompletne číru tekutinu, ale to nevadí. Ak by som to chcela úplne čisté, musela by som to pravdepodobne cediť cez látku a podobne. Pch, MÁM V PIČI.

Pridala som tam aj trochu vymačkanej šťavy z pomarančov, aby som zvýraznila chuť. Precedenú tekutinu som znova povarila. Podľa receptu sa má len zohriať, ale ja som predsa len dúfala, že trochu zhustne. Nezhustla... Pridala som rum- asi tak deci, viac sme nemali.

Pomocou lievika som to naliala do fľaší a do každej som pridala jednu škoricu. Z tohto množstva som dostala liter a pol sirupu (tj. pol litra pre mnňa, jes) Výsledok:

Teraz prichádza na rad balenie. Na tvrdý papier som vytlačila "návod na použitie". Je to velmi jednoduché. Treba zhoriať sirup s  vínom v pomere 2:1. Z vlastnej skúsenosti mi príde tento pomer príliš. Ja som k viac než pol litru vína dala tak 2 deci sirupu. Chuť je výborná, ale varenie sirupu trvá dlho a je ho málo, takže len tak pre seba by som to nerobila, ale ako dar je to super.

Doma sme mali nedostatok baliaceho papiera, ktorý by nevyzeral ako vianočný. Použila som maličký zvyšok zlatého papiera a na druhú fľašu som zneužila prázny plechový obal od Finlandie, ktorý som oblebila bielou stranou baliaceho papiera. Aby som vedela, ktorý dar ide komu, vytlačila som si šablónu na písmená P a B (obe kamarátky sú Zuzany, takže podľa priezviska). Tieto som vystrihla a obkreslila na starú mapu Bratislavy.

Samozrejme, to by som nebola ja, ak by som niečo nedojebala na poslednú chvíľu. V tejto chvíli som bola tak hodinu pred odchodom s mokrými vlasmi, nenamalovaná v teplákoch a s nezabalenými darmi. Lovely. Čo sa stalo? Absolútne ma nenapadlo, že keď tie písmená budem chcieť použiť z druhej strany, tak budú dole hlavou! Na B som sa vysrala, to si nikto nevšimol, ale s P to bolo horšie. Musela som otočiť mapu, znova ho obkresliť (tento krát z dobrej strany) a znova vystrihnúť. No ale všetko dobre dopadlo a zabalené dary vyzerali ol rajs.

Tak kamarátov som si kúpila, nervy som nestratila, alkohol som si na párty dala... Svet je krásny.

Čo robím, keď nič nerobím

Počúvať rádio Lumen, to už musí byť veľká kríza. Takáto nuda ešte neudrela (i keď tá Gospelparáda v podcastoch priznáva, že nie som bez viny)a keď nič nerobím, tak sa radšej pokúšam o papierové košíky.
Najprv som skúsila košík z novín: dva rôzne tutorialy sú tu od Craftstylish.com (ujo, ktorý to robil je veľký šikovníček a hlavne mal poruke ozrutné The NY Times- popisuje výrobu veľmi jednoducho a podrobne, takže som sa riadila najmä ním) a tu od howaboutorange.blogspot.com (ten nie je až taký precízny, takže ma tak nedesí, ale tiež je z väčšieho formátu novín). Ja som sa rozhodla zneužiť Lidovky, ktoré som si kúpila len a len kvôli tomuto účelu a rozhodne som ich nečítala!


Môj výsledok bol veľmi krivý, ale na prvý pokus obstojný. Tak či tak, som sa na neho dokázala pozerať až jeden deň, takže jediná fotka je z webkamery. (tento blogísek je známy svojimi kvalitnými fotografiami)

Keďže sa mi nechcelo kupovať si ďalšie noviny, rozhodla som sa zas a znova zneužiť časopisy voľne pohybujúce sa po našom byte a to Vogue a Maxim. Tak vznikli dva košíky: jeden menší na časť makeupu a druhý väčší na aksesoáre. Howaboutorange ponúka na to ponúka aj návod.

Prvý som vyrobila ten menší a je to cca veľkosť, ktorá vyjde z rozmeru A4. Čokoľvek, čo nedržalo som jednoducho prispinkovala a poprípade prilepila. Škaredé okraje som zakryla ďalšími pruhmi papiera. 
Chcela som však aj väčší košík, takže som jednoducho nadviazala ďalšími pruhmi papiera, keď boli príliš krátke. Stále som však vychádzala z klasických časopisových A4 strán. Musím sa priznať, že to nadväzovanie bolo celkom otravné a musela som omnoho viac používať zošívačku, ale aspoň mám košík.


Mojou ďalšou voľnočasovou, v tomto prípade neplánovoanou, aktivitou bolo vytvorenie akéhosi vlasového doplnku. Z Billa igelitky. Pôvodne som sa do toho ani nechcela púšťať, ale nakoniec som na seba hodila niečo, čo nevyhnutne vyžadovalo niečo žlté vo vlasoch. Nedalo sa nič robiť. Vytvorila som klasický brmbolec z igelitky a na koncoch som nechala dostatočne dlhý kus igelitu na uviazanie. Na hlave som ho mala len raz, ale aj tak našiel využitie.

Čo internety dali- Valentín

Uhm, hnusný americký kapitalistický výmysel. FUJ, Valentín! bla, bla, bla...
Všetko to môže byť pravda, ale ak človek rád dáva dary a rád dostáva dary, tak ďalší sviatok nemôže uškodiť.
Internety ako obvykle ponúkajú veľa nápadov. Keďže väčšina ako tak schopných "crafts" blogískov je z JuEsEj, všetko je prehnané: veľa srdiečok, veľa červenej, všetkého musí byť veľa. Ale prečo si nestiahnuť na internetoch pohľadnicu, vytlačiť ju a darovať? Dovolím si tvrdiť, že pohľadnica je vhodná aj keď celým Valentínom pohŕdate.


Mne sa najviac pozdáva tototu z Mmmcrafts. 

"Ujdeš" to znie ako niečo, čo by som mohla vymyslieť ja. Ak však romantika nepustí, z toho istého blogísku sú to pohľadnice na stiahnutie z minulých rokov 2010 a aj 2009. Napr:

Fellowcreatives darovali internetovej verejnosti 4 vysoko romantične pohľadnice tuto.

Ak je tlačenie príliš namáhavé a finančne náročné, sú tu ešte e-pohľadnice. A teraz nemám na mysli rozprávajúce srdiečko od ICQ a podobne. Dizajnérske pohľadnice (je ich tam asi milión) ponúka Kate Spade. Sú naozaj nádcherne- vintage, ručne kreslené, animované. Bohužiaľ som neprišla na spôsob, ako ich sem zakomponovať, takže klik na odkaz. Jednoduchšie a krajšie sa to asi ani nedá.


Kto sa nebojí nožníc a lepidla (rozumej: vytlač, vystrihni, zlep a teš sa), môže zneužiť aj projekt z Eatdrinkchic, kde si vymysleli valentínsky obal na šálku kávy. Je to jedna z tých menej hnusných a gýčových záležitostí, pri ktorej ma vôbec nenapína. Vlastne keď sa na to tak pozerám, je to celkom zlaté :)

A kto má pocit, že to nie je správny DIY projekt pokiaľ niečo nešije, nemajstruje, nezliepa, nezadrbe celý byt, tak tu sú dva relatívne odporné nápady:


1, ušij si vlastné vrecko čaju so srdiečkom podľa The Sweet Occasion. Kto má šijací stroj, kus látky (netoxickej) a čaj, tak to zvládne ľavou zadnou. Kto nie, nech pošle e-pohľadnicu.

Na rovnakom blogísku je aj inšpirácia ako sa valentínsky dekoratívne ukojiť a vytvoriť do zlata ladenú valentínsku večeru s koláčom, kvetinovou výzdobou a tematicky zabalenými darmi. Na fotkách to prirodzene vyzerá úžasne, ale nepoznám nikoho, kto by to naozaj ocenil.


2, Trblietavá girlanda. Neklamem. Na Lovely Indeed sú presvedčený o tom, že bez nápisu "I LOVE YOU" červeným trblietavým písmom život nemá zmysel. 

Na druhú stranu je to celkom jednoduchý projekt a už teraz ma napadajú frázy, ktoré by takto dostali úplne iný rozmer, napr. "UČ SA" alebo "NAPÍŠ TÚ SEMINÁRKU" červeným trblietavým písmom. Tuho nad tým rozmýšľam, ale do pondelka asi nestíham.
PRIZNÁVAM SA! Od momentu, kedy som toto uvidela, snívam o glittery nápise KOKOT (poprípade "kunda", ale čisto esteticky kokot vyzerá lepšie) na nepoužívaných dverách v našej izbe. No a čo! 


A nakoniec tematická romantičná piesonka dobre známa všetkým hráčom Robot Unicorn Attack.