Ako som v noci rýchlo hermelíny baleu

Stalo sa to, čo sa skôr, či neskôr dalo očakávať. Prišla mi o pol jedenástej večer správa, nech prídem na narodeninovú party známym a ako dar mám doniesť 5 hermelínov, ktoré sa nám v špajzi povaľujú. (máme extrémne vela hermelínov, lebo sú zo Zlevnenky za 6 kč- Drukos výnos).
Dar by sme mali, ale do čoho ho zabaliť? Papier žiaden po ruke, dokonca ani žiadny vhodný časopis na rozstrihanie som nemala. Jediné, čo ma po dvoch pohároch vína napadlo, bolo použiť nejaké nepotrebné študijné materiály.

Zaostrime spoločne na krivo zabalené syry v ťaháku- už je po skúške, tým padom stratil svoj význam. V tomto stave mi to prišlo neuveriteľne nudné, takže som na to nalepila akési samolepky, ktoré sa nám povaľovali po byte a spravila som najrýchlejšiu mašľu aká sa len dá- z igelitky. Proste som sa len prehrabala medzi taškami, ktoré máme odložené. Chcela som niečo farebné a klasická žltá Billa igelitka, by bola príliš veľká. 

Použila som teda prachobyčajnú igelitku z H&M. Ja viem, že toto je asi najhoršia kvalita fotiek na svete, ale kto už by sa nad tým v noci zamýšľal.
Nakoniec som tú mašľu ešte obstrihala, aby z nej toho toľko nevytŕčalo na všetky strany. Zobrala som aj fľašu domáceho ružového šampanského a mohla som vyraziť- tú som nebalila, lebo som z nej chcela po ceste piť.
Dar bol prijatý s nadšením a všetko sa využilo: ťahák si niekto prečítal, blesk sa nalepil na dvere a mašľa vyzerá ako celkom pekný vlasový aksesoár. Rozmýšľam, že sebecky zneužijem tú Billu na čelenku. Uvidíme.

Ako som noviny a časopisy použeu

V rámci obmeny a kreativity som sa rozhodla tematicky použiť aj nejaké noviny a časopisy. Pôvodným zámerom bola Kritická príloha z Týždňa, kvôli absencii fotiek, ale žiadnu som nemala po ruke. Túžila som vytvoriť niečo takéto: 

pozrime sa spolu na inštrukcie k novinovej kvetine: 
1. Stack eight sheets of newsprint and cut into an 8" square.

2. Accordion-fold the stack into 1" increments.

3. Next, cut four pieces of ribbon to a length of 8".

4. Unfold the paper slightly and rest a piece of ribbon in each crease (if you end up with more than four folds, you'll need to cut additional ribbon).

5. Gather the folds back together and pinch the center of the paper tightly (it will look like a bow tie), binding it with a rubber band.

6. Starting from the top, peel up each layer of newspaper, scrunching it together as you go. Finally, curl the ribbon to make a cluster in the topper's center.

Čo prosím? Čo mám zložiť? Aké increments? Asi som mentálne postihnutá, ale toto ostalo u mňa nepochopené. (btw. ako to teraz čítam znova a bez stresu, tak tomu rozumiem. dosť hlúpa BaRboRka) Tak som jednoducho nastrihala cca 10 vrstiev noviného papiera na rovnaké štvorce a v strede ich zopla zošívačkou, pripevnila tam stužku a pokrčila. Prirodzene to nevyzerá tak dobre:

Rovnaký princíp som použila aj na kozmetiku pre mamu, len s tým rozdielom, že tentokrát som aj samotný dar zabalila do stránok z nejakého slovenského ženského časopisu. Tu som sa už ponáhľala, takže to nie je až také úhľadné.

Časopisy sa dajú využiť aj inak. Jedným z riešení je použiť iba časť strany a prilepiť ju na inak zabalený dar. Ja som zneužila Albert Magazín na zabalenie kuchárskej knihy.

Rovnako sa z jednej stránky dá vytvoriť aj mašľa. Návod je na blogísku How About Orange a je dostatočne zrozumiteľný. Tentokrát som vôbec nič nemerala a jednoducho poskladala stranu na 9 rovnako širokých dielov a potom som ich nastrihala od oka na 3 odlišné dĺžky. Namiesto časopisu som použila outdoorový katalóg s fotkou nejakých kopcov.

A posledným nápadom, do ktorého som sa pustila ešte v Brne, je jednoducho oblepiť krabicu od topánok a dar umiestniť u nej. Ja som zas a znova zneužila reklamy z Vogue (žiadna škoda sa nestala, lebo chúďa časopisové aj tak zmoklo pri povodni na záchode). 

Táto krabica dokonca našla svoje ďalšie využitie na odkladanie make-upu(heh, Madonna a Natalia Vodianová majú len polku tváre).

Ako som igelitku rozstrihau

Ďalšia aplikácia internetových nálezov do darčekovej reality. Čo som našla? Tototu. O čo sa jedná? O pseudo brmbolec z igelitky. Inštrukcie ako do chránenej dielne. Jednoduché a ešte k tomu lacné. Výsledok- príjemné prekvapenie.

Ako som snehové vločky vyrobeu

Snehove vločky. To znie tak zimne a vianočne a na internetoch to vyzerá dobre. To skúsim aj ja. Presne takto vyzeral ďalší z mojich, nie až tak múdrych, myšlienkových pochodov. Vystrihnem voláke vločky z baliaceho papiera a nalepím ich na dary. Easy. Ha!
Tak som si deň vopred spravila prípravu. Na skúšku, z obyčajného papiera.

Jeeej, srdiečka to je zlaté. A že sa to bude úplne na hovno lepiť, pretože sa to celé roztrhne? To ma nenapadlo. Výsledok? Veľmi úbohý a kostrbatý.

Tie vločky sú príliš veľké? NO SHIT, Sherlock! Poučená vlastnými chybami som to skúsila len s jednou menšou hviezdou. (btw. naivne som si myslela, že ak vyžehlím papier, tak ho zbavím viditeľných prekladov. Nestalo sa tak. Marha život!)

Aj toto sa prirodzene trhalo a stužka sotva drží na mieste za pomoci enormného množstva lepiacej pásky. Fair enough.

Čo internety dali- kalendár

Ako ste si už asi všimli, nastal nový rok 2011 a človeku je treba kalendár. Našťastie sú tu internety, ktoré ich ponúkajú na stiahnutie zdarma:


Táto stránka každý mesiac vydá nový kalendár na daný mesiac, ktorý si môžete sami vytlačiť a poskladať. Na tento mesiac je tu YETI. 

Poskladaj si svojho Yetiho. Dosť fajn.


Ďalší je zo stránky Creature Comforts a jedná sa o jemné kresby s prírodnými motívmi. (SAHA) Ideálny dar pre babičku (za predpokladu, že pochopí anglické označenie dní), alebo do kuchyne, alebo na záchod! Na stiahnutie TU.

Ďalšia perla na záver. Kalendár so sovami. Výhodou je, že si môžete vybrať z 30tich rôznych ilustrácií a priradiť si ich k mesiacom. Niektoré sú celkom pekné. 

Ako som Hanke opasok baleu

Brno so sebou okrem svätého pokoja prináša jednu maličkú nevýhodu- nedostatok akéhokoľvek baliaceho papiera, stužiek a podobne. Kto by to aj kupoval, keď si za to radšej zoženiem alkohol? 
Lenže ako potom baliť dary?
Namiesto baliaceho papiera som použila starý dobrý obyčajný hnedý tvrdý papier. Namiesto stužky prírodný špagát za 10 kč a na mašľu som rozstrihala vysoko nepotrebnú šnúrku na mobil. 

Poznáte to, jeden z tých zbytočnejších reklamných predmetov, ktoré nikdy nezúžitkujete (pokiaľ teda nie ste 7- ročné dieťa, ktoré sa cíti drsne s mobilom/ kľúčami/... na krku). Nejako som to poskladala a upevnila prachobyčajnou zošívačkou na papier. Nech žijú kancelárske potreby!

Trvalo to maximálne 10 minút a výsledok je celkom uspokojivý.

Ako som chceu IKEU vyuzit

Naspäť k vianočným darom a ich baleniu. Tento rok som na to išla aspoň trochu zodpovedne a rozhodla som sa začať, respektíve premyslieť si to, už 23. Decembra, prirodzene. Vlastne som väčšinu času surfovala po internetoch a hľadala nejaku inšpiráciu.
Ďalším krokom bolo skúmanie domácich prostriedkov, ktoré by sa dali zneužiť. A tu to bolo:

Zázrak z IKEI, ktorý som kúpila za účelom výroby kúlerských aksesoárov. (len pre poriadok- počet vyrobených kúlerských aksesoárov- NULA, počet vyrobených odporných aksesoárov- tiež NULA) Každopádne jedná sa o plastové korálky (od Natálky), ktoré sa zažehlia cez voskový papier a v ideálnom prípade ostanú pospolu naveky.


Idea bola vytvoriť mojej dobrej sestre jej meno a nejako ho pripevniť na dar- mala som pre ňu knihu. Tak som sa pustila do písania jej mena a zároveň som želala bolestivú a pomalú smrť na pohlavné choroby tomu, kto vymyslel, že všetky farby budú spolu v jednej nádobe. Drbnutý nápad! Jediné, čo mi pomohlo pokračovať v tejto vysoko otravnej činnosti bolo PIVO. Výsledok snaženia:

Žehlenie som si nechala na ďalší deň, kedy som sa dozvedela, že celá moja dobrá rodina odo mňa očakáva, že im zabalím darčeky. Pustila som sa teda do prvotného balenia. (mať všetko aspoň v nejakom papieri a potom postupne dokončovať) Sestrina kniha teda dostala takýto prvotný obal a bola ponechaná svojmu ďalšiemu osudu.

Niekedy v tejto dobe nastal prvý pokus o zažehlenie písmen. Neúspešne. V panike, že to proste nefunguje a kúpila som si úplnú pičovinu (druhá verzia bola, že som nejakým zázrakom stihla pokaziť žehličku), som sa rozhodla tam proste NIEČO dať.

Nuž, nuda, ale čo sa dá robiť. Každopádne som nevzdala svoj boj o vytvorenie nejakých tých písmen. Neskôr som pod dohľadom mojej dobrej matky zistila, že som mala žehličku zle zastrčenú v zástrčke. A inak všetko funguje ako má. Ponechaná svojmu osudu so zbytočnými písmenami, som sa rozhodla využiť aspoň to hlúpe K na dar pre sestru od rodičov. 

Jednoduchá kombinácia dvoch baliacich papierov a striebornej mašle  sa nakoniec ukázala ako dobrá voľba. Určite lepšia ako snažiť sa na jednu malú knížočku (hodnotná literatúra btw.) natrepať celé a prehnane farebné meno. Len tak mimochodom, pôvodne som chcela použiť žlté K, ale odpadla mu nožička. Ech, bodaj by to parom vzal!