Barborkine dobrodružstvá

O ničom

2011-09-26T20:48:00.001+02:00

Tu je zoznam príspevkov, ktoré by som bola bývala napísala, keby sa mi chcelo:

-O tom ako sme rusov vo vlaku podplatili

-O tom ako Štěpán na cintoríne spal

-O tom ako sme deň v Rumunských horách strávili

-O tom ako som couchsurfing vyskúšala a nikto ma neznásilnil

-O rumunských svadbách

-O tom ako ma srbský spolubývajúci obťažoval

-O tom ako som 17 hodín vlakom za Štěpánom do Viedne išla

-O tom ako sme v Benátkach umenie videli a nových kamarátov si našli

-O tom ako sme na Azúrovom pobreží oddychovali

-O tom ako sme najstaršiu parfumériu vo Francúzsku navštívili

-O tom ako sme v Nice omylom nocovali

-O tom ako si na nudistickej pláži postarší ujo kabanos honkal

-O tom ako sme 35 hodín vlakom išli

-O tom ako sme sa na grilovačke prežrali

-O tom ako sme záchranku volali

-O tom ako rodina na vizitu prišla

-O tom ako sme sa s poliakom lúčili

-O tom ako sme paláce a zámky videli

-O tom ako som si vypeu

-O Rumunsku

O tom ako sme v Bulharsku ostali

2011-09-02T17:52:00.000+02:00

Z Vama Veche sme sa vydali do cca 100 km vzdialenej Varny. Stopli sme si turkov smerujúcich z Holandska do Istanbulu, ktorí hľadali mramor a počúvali tureckú hudbičku.

Vo Varne je všetko po starom...
- bývali sme u tej istej tety ako minule (možno sa rozviedla s pánom manželom medzičasom- nie je to isté, ale nebol tam)

- smažené rybičky a Zagorka nesklamali

- Šteuko večer videl Miss Varna v amfiteátri. Vraj boli veľmi vkusne odené... (na pripomenutie bulharského štýlu- toto sme s Natáliusom zdokumentovali minulý rok v Burgase)

- aby toho nebolo dosť, TOTO hrali na pláži cez deň v nejakom bare (moje Rumunské zdroje tvrdia, že aj tu je to populárne, nooooooooo)

takže slovenská hudba existuje aj za hranicami! Celý národ
by mal byť na sestry Nízlové hrdý!

- Zagorka, Zagorka, Zagorka, Kamenitza! (to len tak)

-potom sme sa presunuli na pláž Irakli, ktorú sme tiež už navštívili minulý rok. Tento krát sme tam strávili skoro 6 dní, zoznámili sa s fajn umelčekmi zo Sofie. Takže nejaké fotečky z našej dovolenky s lasočkou v beach resorte v Bulharsku, xi:

náš apartmán

naša kuchynka, obývačka a Šteuko varí

naša pláž

lehátko so slnečníkom

dekorácia

kamoš

špeciálny karavan

fakultatívny výletík do dedinky Emona

O tom ako sme nešli vlakom

2011-08-30T13:11:00.000+02:00

Našu dvojicu cestovateľov sme opustili v Budapešti. Odtiaľ ich cesta smerovala do ďalekej Transylvánie: k medveďom do mesta Brašov. Naši kamaráti zvolili ako spôsob prepravy nočný vlak. Na ich veľké prekvapenie veľa sa zmenilo: Rumunsko modernizovalo a vďaka tomu sa v celom vlaku nenachádzal ani jeden vagón s kupé.

Výsledkom bol nedostatok spánku, od rumunskej hranice aj veľa hluku a smradu a Barborka prehrala 10 korún v náročnom pokrovom turnaji.

V Brašove sa situácia zmenila. (opis internátu príde v ďalších častiach) Barborkina budúca spolubývajúca sa rozhodla pridať sa k naším dvom cestovateľom na ich namáhavej výprave k Čiernemu moru. Osoba to bola tmavá, ženského pohlavia, pochádzala z ďalekej Indie a predstavila sa ako Pritika. Cestovanie zrazu dostalo multikultúrny rozmer. Ako sa s tým popasovala naša dvojica zo strednej Európy? Vodca by sa za nás nehanbil!

Vo vlaku sa presvedčili, že postarší Rumuni popíjajúci pivo sú veľmo priateľskí a ochotní a s radosťou zaplatia úbohým stredo európanom časť poplatku za rezerváciu (až 1 lei- v prepočte 6 korún českých). Nanešťastie ďalším z dôsledkov modernizácie bola aj povinná rezervácia do vlaku, vďaka čomu v našom spoji na pobrežie už neboli voľné miesta a ako to už vo východoeurópskych krajinách býva, ten ďalší išiel až príliš neskoro.

Naša (teraz už) cestovateľská trojica vzala rozum do hrsti a rozhodla sa stopovať. Dokonca sa pokúsili o komunikáciu s taxikármi a policajtami, ktorá však nedopadla podľa očakávania. Po porade s túlavými psami a žobrajúcimi deťmi sa šťastlivo dopracovali na výpadovku.

Aha, metro!

Aha, rumunská výpadovka!

S pomocou božou a milého uja šoféra, ktorý nehovoril po anglicky a zastavil im v momente kedy zdvihli palec, sa dobrodruhovia dopracovali do Vama Veche, prímorskej dedinky na hraniciach s Bulharskom...

tak intro mame za sebou a teraz fakty:

-ľudia tam spia v stanoch na pláži

-zlieza sa tam omladina z celého Rumunska

-kedysi to bolo útočisko intelektuálov z univerzity v Kluži

-v dnešnej dobe sa tam chlastá ako o život

-veľa rumunských hipstrov, free ľudí a iných živlov

-veľa klubov a krčiem otvorených na pláž hrajúcich hocičo, ale žiadne balkánske disko vypalovačky... dokonca ani najznámejší Rumunský export, ex O-Zone nebol :/

-alkohol nakúpiť v supermarkete niekde v meste a priniesť so sebou- najmä tvrdka je drahšia :)

-ako všade, aj tam sa kradne. Indické topánky sú veľmi lukratívny tovar!

-Šteuko pre Vás natočil tancujúce mladé štetky- no offense!

-rovnako máme aj videozáznam odohrávajúci sa o 7mej alebo 8mej hodinne rannej

a na záver kúsok rumunskej reality:

Ako sme v Budapešti veľa rôznych vecí videli

2011-08-23T11:07:00.001+02:00

Určite neuniklo nikoho pozornosti, že sa nachádzam v zahraničí a presvedčená o svojej jedinečnosti a o tom, že môj život zaujíma všetkých naokolo, ponúkam Vám (internetovo gramotným), tento oneskorený cestovateľský denníček.

Takže cestovateľské rady, tipy, triky:
- rozhodne nehovorte Štepánovi, nech začne robiť niečo zábavné,že by sme fajn fotky mali, pretože výsledkom bude:
- močenie do Dunaja vedľa opaľujúceho sa občana Maďarska (tu uteká z miesta činu)

- snaha preskúmať výletnú loď, z ktorej ho nakoniec aj tak vyhodia

- ostatne lezenie po hocičom je Šteukova špecialita a obľúbená voľnočasová aktivita.

- pokiaľ ide o močenie, v Budapešti je možností viacero a jednou z nich je doplávať si k toitoike

- alebo ak sa už nedá inak, treba si nájsť najtemnejší kriak a skúsiť to tam. Jediné riziko spočíva v tom, že váš moč môže znečistiť bezdomovecké obydlie, ako sa to stalo mne.

- treba rozhodne vyhľadať krčmu, kde deci vína stálo v prepočte 5 českých korún !!! (víno bolo hnusné, ale s vodou sa dalo piť, drukos výnos!)

- a pozor na Španielov! Ukážete im cestu, dáte si ich Bacardi a nakoniec Vás ešte obvinia, že ste im flašku ukradli. Pche, ten dnešný svet!

A teraz len také výkriky do tmy:
- všimli ste si, že všetky maďarské sochy majú ten istý hrdinský výraz? Aha, aké hrdé maďarské tváre!

- pozor na plávajúci autobus!

- shopping bol!

Netešte sa: pokračovanie bude!

a ak ste to dočítali až sem, tak hyn, niečo pre potešenie srdca:

Ako som welcome gift uvareu

2011-03-06T15:03:00.000+01:00

Naozaj. Neklamem. Darček som UVARILA. Jak jako? Všetko to začalo tým, že som ako obvykle trávila príliš veľa času na bbcgoodfood.com. Tam som okrem iného našla aj recept na sirup na varené víno. Vyzeralo to extrémne primitívne a chcela som to vyskúšať, kým je ešte zima a má to zmysel. Kto hľadá, nájde. Príležitosť sa našla vo welcome party pre spolužiačky zo strednej, ktoré sa vrátili z Erazmusa. No a čo, že pri tejto príležitosti sa dary nedávajú. Za necelé dva mesiace mám narodeniny, tak nech si pamätajú, kto je ich dobrým kamarátom, ha! Chcem NIEČO DRAHÉ!

No, ale späť k návodu. V Da Vinci som kúpila pekné sklenené fľaše za 2 evri a nákup ingrediencií ma stál ďalšie 3.

Použila som:

3 pomaranče rozkrojené na polovicu (podľa recpetu tam majú ísť 4, ale mala som na ne chuť, tak som jeden bohapusto zjedla)

pol kila kryštálového cukru

klinčeky (přimněřeně- mohla som ich tam hodiť tak 10, 15?)

4 celé škorice

muškátový orech, čerstvo nastrúhaný (dala som tam tak 1/3 orechu)

asi 2 guličky celého korenia

badyán (dala som celý, ale bola to chyba. rozhodne stačí len polovica, alebo aj menej)

maličký kus čerstvého zázvoru nakrájaný na tenké plátky

rum

Všetko okrem rumu som hodila do hrnca a zaliala cca 2 litrami vody.

Miešala som to, kým sa cukor neroztopil a potom som to nechala lakonicky pobublávať. V recepte sa píše 20 minút, ale ja som to tam mala aspoň hodinu. Dúfala som, že to bude mať sirupovú hustejšiu konzistenciu, ale nestalo sa. Nebola som z toho veľmi sklamaná, lebo rovnaký problém mali podľa komentárov aj druhí ľudia. Po hodine som to vypla a dala vychladnúť von.

Rozhodla som sa apoň trochu sterilizovať fľaše tým, že som ich povarila pár minút vo vriacej vode. Musela som použiť pekáč, lebo všetko ostatné bolo príliš malé.

Keď sirup trochu vychladol precedila som ho cez najjemnejšie sitko, aké máme doma. Prirodzene som nedostala kompletne číru tekutinu, ale to nevadí. Ak by som to chcela úplne čisté, musela by som to pravdepodobne cediť cez látku a podobne. Pch, MÁM V PIČI.

Pridala som tam aj trochu vymačkanej šťavy z pomarančov, aby som zvýraznila chuť. Precedenú tekutinu som znova povarila. Podľa receptu sa má len zohriať, ale ja som predsa len dúfala, že trochu zhustne. Nezhustla... Pridala som rum- asi tak deci, viac sme nemali.

Pomocou lievika som to naliala do fľaší a do každej som pridala jednu škoricu. Z tohto množstva som dostala liter a pol sirupu (tj. pol litra pre mnňa, jes) Výsledok:

Teraz prichádza na rad balenie. Na tvrdý papier som vytlačila "návod na použitie". Je to velmi jednoduché. Treba zhoriať sirup s vínom v pomere 2:1. Z vlastnej skúsenosti mi príde tento pomer príliš. Ja som k viac než pol litru vína dala tak 2 deci sirupu. Chuť je výborná, ale varenie sirupu trvá dlho a je ho málo, takže len tak pre seba by som to nerobila, ale ako dar je to super.

Doma sme mali nedostatok baliaceho papiera, ktorý by nevyzeral ako vianočný. Použila som maličký zvyšok zlatého papiera a na druhú fľašu som zneužila prázny plechový obal od Finlandie, ktorý som oblebila bielou stranou baliaceho papiera. Aby som vedela, ktorý dar ide komu, vytlačila som si šablónu na písmená P a B (obe kamarátky sú Zuzany, takže podľa priezviska). Tieto som vystrihla a obkreslila na starú mapu Bratislavy.

Samozrejme, to by som nebola ja, ak by som niečo nedojebala na poslednú chvíľu. V tejto chvíli som bola tak hodinu pred odchodom s mokrými vlasmi, nenamalovaná v teplákoch a s nezabalenými darmi. Lovely. Čo sa stalo? Absolútne ma nenapadlo, že keď tie písmená budem chcieť použiť z druhej strany, tak budú dole hlavou! Na B som sa vysrala, to si nikto nevšimol, ale s P to bolo horšie. Musela som otočiť mapu, znova ho obkresliť (tento krát z dobrej strany) a znova vystrihnúť. No ale všetko dobre dopadlo a zabalené dary vyzerali ol rajs.

Tak kamarátov som si kúpila, nervy som nestratila, alkohol som si na párty dala... Svet je krásny.

Čo robím, keď nič nerobím

2011-02-19T17:02:00.000+01:00

Počúvať rádio Lumen, to už musí byť veľká kríza. Takáto nuda ešte neudrela (i keď tá Gospelparáda v podcastoch priznáva, že nie som bez viny)a keď nič nerobím, tak sa radšej pokúšam o papierové košíky.
Najprv som skúsila košík z novín: dva rôzne tutorialy sú tu od Craftstylish.com (ujo, ktorý to robil je veľký šikovníček a hlavne mal poruke ozrutné The NY Times- popisuje výrobu veľmi jednoducho a podrobne, takže som sa riadila najmä ním) a tu od howaboutorange.blogspot.com (ten nie je až taký precízny, takže ma tak nedesí, ale tiež je z väčšieho formátu novín). Ja som sa rozhodla zneužiť Lidovky, ktoré som si kúpila len a len kvôli tomuto účelu a rozhodne som ich nečítala!

Môj výsledok bol veľmi krivý, ale na prvý pokus obstojný. Tak či tak, som sa na neho dokázala pozerať až jeden deň, takže jediná fotka je z webkamery. (tento blogísek je známy svojimi kvalitnými fotografiami)

Keďže sa mi nechcelo kupovať si ďalšie noviny, rozhodla som sa zas a znova zneužiť časopisy voľne pohybujúce sa po našom byte a to Vogue a Maxim. Tak vznikli dva košíky: jeden menší na časť makeupu a druhý väčší na aksesoáre. Howaboutorange ponúka na to ponúka aj návod.

Prvý som vyrobila ten menší a je to cca veľkosť, ktorá vyjde z rozmeru A4. Čokoľvek, čo nedržalo som jednoducho prispinkovala a poprípade prilepila. Škaredé okraje som zakryla ďalšími pruhmi papiera.
Chcela som však aj väčší košík, takže som jednoducho nadviazala ďalšími pruhmi papiera, keď boli príliš krátke. Stále som však vychádzala z klasických časopisových A4 strán. Musím sa priznať, že to nadväzovanie bolo celkom otravné a musela som omnoho viac používať zošívačku, ale aspoň mám košík.

Mojou ďalšou voľnočasovou, v tomto prípade neplánovoanou, aktivitou bolo vytvorenie akéhosi vlasového doplnku. Z Billa igelitky. Pôvodne som sa do toho ani nechcela púšťať, ale nakoniec som na seba hodila niečo, čo nevyhnutne vyžadovalo niečo žlté vo vlasoch. Nedalo sa nič robiť. Vytvorila som klasický brmbolec z igelitky a na koncoch som nechala dostatočne dlhý kus igelitu na uviazanie. Na hlave som ho mala len raz, ale aj tak našiel využitie.

Čo internety dali- Valentín

2011-02-11T22:43:00.002+01:00

Uhm, hnusný americký kapitalistický výmysel. FUJ, Valentín! bla, bla, bla...
Všetko to môže byť pravda, ale ak človek rád dáva dary a rád dostáva dary, tak ďalší sviatok nemôže uškodiť.
Internety ako obvykle ponúkajú veľa nápadov. Keďže väčšina ako tak schopných "crafts" blogískov je z JuEsEj, všetko je prehnané: veľa srdiečok, veľa červenej, všetkého musí byť veľa. Ale prečo si nestiahnuť na internetoch pohľadnicu, vytlačiť ju a darovať? Dovolím si tvrdiť, že pohľadnica je vhodná aj keď celým Valentínom pohŕdate.

Mne sa najviac pozdáva tototu z Mmmcrafts.

"Ujdeš" to znie ako niečo, čo by som mohla vymyslieť ja. Ak však romantika nepustí, z toho istého blogísku sú to pohľadnice na stiahnutie z minulých rokov 2010 a aj 2009. Napr:

Fellowcreatives darovali internetovej verejnosti 4 vysoko romantične pohľadnice tuto.

Ak je tlačenie príliš namáhavé a finančne náročné, sú tu ešte e-pohľadnice. A teraz nemám na mysli rozprávajúce srdiečko od ICQ a podobne. Dizajnérske pohľadnice (je ich tam asi milión) ponúka Kate Spade. Sú naozaj nádcherne- vintage, ručne kreslené, animované. Bohužiaľ som neprišla na spôsob, ako ich sem zakomponovať, takže klik na odkaz. Jednoduchšie a krajšie sa to asi ani nedá.

Kto sa nebojí nožníc a lepidla (rozumej: vytlač, vystrihni, zlep a teš sa), môže zneužiť aj projekt z Eatdrinkchic, kde si vymysleli valentínsky obal na šálku kávy. Je to jedna z tých menej hnusných a gýčových záležitostí, pri ktorej ma vôbec nenapína. Vlastne keď sa na to tak pozerám, je to celkom zlaté :)

A kto má pocit, že to nie je správny DIY projekt pokiaľ niečo nešije, nemajstruje, nezliepa, nezadrbe celý byt, tak tu sú dva relatívne odporné nápady:

1, ušij si vlastné vrecko čaju so srdiečkom podľa The Sweet Occasion. Kto má šijací stroj, kus látky (netoxickej) a čaj, tak to zvládne ľavou zadnou. Kto nie, nech pošle e-pohľadnicu.

Na rovnakom blogísku je aj inšpirácia ako sa valentínsky dekoratívne ukojiť a vytvoriť do zlata ladenú valentínsku večeru s koláčom, kvetinovou výzdobou a tematicky zabalenými darmi. Na fotkách to prirodzene vyzerá úžasne, ale nepoznám nikoho, kto by to naozaj ocenil.

2, Trblietavá girlanda. Neklamem. Na Lovely Indeed sú presvedčený o tom, že bez nápisu "I LOVE YOU" červeným trblietavým písmom život nemá zmysel.

Na druhú stranu je to celkom jednoduchý projekt a už teraz ma napadajú frázy, ktoré by takto dostali úplne iný rozmer, napr. "UČ SA" alebo "NAPÍŠ TÚ SEMINÁRKU" červeným trblietavým písmom. Tuho nad tým rozmýšľam, ale do pondelka asi nestíham.
PRIZNÁVAM SA! Od momentu, kedy som toto uvidela, snívam o glittery nápise KOKOT (poprípade "kunda", ale čisto esteticky kokot vyzerá lepšie) na nepoužívaných dverách v našej izbe. No a čo!

A nakoniec tematická romantičná piesonka dobre známa všetkým hráčom Robot Unicorn Attack.

Ako som v noci rýchlo hermelíny baleu

2011-01-23T13:52:00.000+01:00

Stalo sa to, čo sa skôr, či neskôr dalo očakávať. Prišla mi o pol jedenástej večer správa, nech prídem na narodeninovú party známym a ako dar mám doniesť 5 hermelínov, ktoré sa nám v špajzi povaľujú. (máme extrémne vela hermelínov, lebo sú zo Zlevnenky za 6 kč- Drukos výnos).
Dar by sme mali, ale do čoho ho zabaliť? Papier žiaden po ruke, dokonca ani žiadny vhodný časopis na rozstrihanie som nemala. Jediné, čo ma po dvoch pohároch vína napadlo, bolo použiť nejaké nepotrebné študijné materiály.

Zaostrime spoločne na krivo zabalené syry v ťaháku- už je po skúške, tým padom stratil svoj význam. V tomto stave mi to prišlo neuveriteľne nudné, takže som na to nalepila akési samolepky, ktoré sa nám povaľovali po byte a spravila som najrýchlejšiu mašľu aká sa len dá- z igelitky. Proste som sa len prehrabala medzi taškami, ktoré máme odložené. Chcela som niečo farebné a klasická žltá Billa igelitka, by bola príliš veľká.

Použila som teda prachobyčajnú igelitku z H&M. Ja viem, že toto je asi najhoršia kvalita fotiek na svete, ale kto už by sa nad tým v noci zamýšľal.
Nakoniec som tú mašľu ešte obstrihala, aby z nej toho toľko nevytŕčalo na všetky strany. Zobrala som aj fľašu domáceho ružového šampanského a mohla som vyraziť- tú som nebalila, lebo som z nej chcela po ceste piť.
Dar bol prijatý s nadšením a všetko sa využilo: ťahák si niekto prečítal, blesk sa nalepil na dvere a mašľa vyzerá ako celkom pekný vlasový aksesoár. Rozmýšľam, že sebecky zneužijem tú Billu na čelenku. Uvidíme.

Ako som noviny a časopisy použeu

2011-01-11T16:07:00.000+01:00

V rámci obmeny a kreativity som sa rozhodla tematicky použiť aj nejaké noviny a časopisy. Pôvodným zámerom bola Kritická príloha z Týždňa, kvôli absencii fotiek, ale žiadnu som nemala po ruke. Túžila som vytvoriť niečo takéto:

pozrime sa spolu na inštrukcie k novinovej kvetine:
1. Stack eight sheets of newsprint and cut into an 8" square.

2. Accordion-fold the stack into 1" increments.

3. Next, cut four pieces of ribbon to a length of 8".

4. Unfold the paper slightly and rest a piece of ribbon in each crease (if you end up with more than four folds, you'll need to cut additional ribbon).

5. Gather the folds back together and pinch the center of the paper tightly (it will look like a bow tie), binding it with a rubber band.

6. Starting from the top, peel up each layer of newspaper, scrunching it together as you go. Finally, curl the ribbon to make a cluster in the topper's center.

Čo prosím? Čo mám zložiť? Aké increments? Asi som mentálne postihnutá, ale toto ostalo u mňa nepochopené. (btw. ako to teraz čítam znova a bez stresu, tak tomu rozumiem. dosť hlúpa BaRboRka) Tak som jednoducho nastrihala cca 10 vrstiev noviného papiera na rovnaké štvorce a v strede ich zopla zošívačkou, pripevnila tam stužku a pokrčila. Prirodzene to nevyzerá tak dobre:

Rovnaký princíp som použila aj na kozmetiku pre mamu, len s tým rozdielom, že tentokrát som aj samotný dar zabalila do stránok z nejakého slovenského ženského časopisu. Tu som sa už ponáhľala, takže to nie je až také úhľadné.

Časopisy sa dajú využiť aj inak. Jedným z riešení je použiť iba časť strany a prilepiť ju na inak zabalený dar. Ja som zneužila Albert Magazín na zabalenie kuchárskej knihy.

Rovnako sa z jednej stránky dá vytvoriť aj mašľa. Návod je na blogísku How About Orange a je dostatočne zrozumiteľný. Tentokrát som vôbec nič nemerala a jednoducho poskladala stranu na 9 rovnako širokých dielov a potom som ich nastrihala od oka na 3 odlišné dĺžky. Namiesto časopisu som použila outdoorový katalóg s fotkou nejakých kopcov.

A posledným nápadom, do ktorého som sa pustila ešte v Brne, je jednoducho oblepiť krabicu od topánok a dar umiestniť u nej. Ja som zas a znova zneužila reklamy z Vogue (žiadna škoda sa nestala, lebo chúďa časopisové aj tak zmoklo pri povodni na záchode).

Táto krabica dokonca našla svoje ďalšie využitie na odkladanie make-upu(heh, Madonna a Natalia Vodianová majú len polku tváre).

Ako som igelitku rozstrihau

2011-01-09T23:15:00.000+01:00

Ďalšia aplikácia internetových nálezov do darčekovej reality. Čo som našla? Tototu. O čo sa jedná? O pseudo brmbolec z igelitky. Inštrukcie ako do chránenej dielne. Jednoduché a ešte k tomu lacné. Výsledok- príjemné prekvapenie.

Ako som snehové vločky vyrobeu

2011-01-09T22:52:00.002+01:00

Snehove vločky. To znie tak zimne a vianočne a na internetoch to vyzerá dobre. To skúsim aj ja. Presne takto vyzeral ďalší z mojich, nie až tak múdrych, myšlienkových pochodov. Vystrihnem voláke vločky z baliaceho papiera a nalepím ich na dary. Easy. Ha!
Tak som si deň vopred spravila prípravu. Na skúšku, z obyčajného papiera.

Jeeej, srdiečka to je zlaté. A že sa to bude úplne na hovno lepiť, pretože sa to celé roztrhne? To ma nenapadlo. Výsledok? Veľmi úbohý a kostrbatý.

Tie vločky sú príliš veľké? NO SHIT, Sherlock! Poučená vlastnými chybami som to skúsila len s jednou menšou hviezdou. (btw. naivne som si myslela, že ak vyžehlím papier, tak ho zbavím viditeľných prekladov. Nestalo sa tak. Marha život!)

Aj toto sa prirodzene trhalo a stužka sotva drží na mieste za pomoci enormného množstva lepiacej pásky. Fair enough.

Čo internety dali- kalendár

2011-01-06T01:34:00.003+01:00

Ako ste si už asi všimli, nastal nový rok 2011 a človeku je treba kalendár. Našťastie sú tu internety, ktoré ich ponúkajú na stiahnutie zdarma:

Táto stránka každý mesiac vydá nový kalendár na daný mesiac, ktorý si môžete sami vytlačiť a poskladať. Na tento mesiac je tu YETI.

Poskladaj si svojho Yetiho. Dosť fajn.

Ďalší je zo stránky Creature Comforts a jedná sa o jemné kresby s prírodnými motívmi. (SAHA) Ideálny dar pre babičku (za predpokladu, že pochopí anglické označenie dní), alebo do kuchyne, alebo na záchod! Na stiahnutie TU.

Ďalšia perla na záver. Kalendár so sovami. Výhodou je, že si môžete vybrať z 30tich rôznych ilustrácií a priradiť si ich k mesiacom. Niektoré sú celkom pekné.

Ako som Hanke opasok baleu

2011-01-04T23:54:00.000+01:00

Brno so sebou okrem svätého pokoja prináša jednu maličkú nevýhodu- nedostatok akéhokoľvek baliaceho papiera, stužiek a podobne. Kto by to aj kupoval, keď si za to radšej zoženiem alkohol?
Lenže ako potom baliť dary?
Namiesto baliaceho papiera som použila starý dobrý obyčajný hnedý tvrdý papier. Namiesto stužky prírodný špagát za 10 kč a na mašľu som rozstrihala vysoko nepotrebnú šnúrku na mobil.

Poznáte to, jeden z tých zbytočnejších reklamných predmetov, ktoré nikdy nezúžitkujete (pokiaľ teda nie ste 7- ročné dieťa, ktoré sa cíti drsne s mobilom/ kľúčami/... na krku). Nejako som to poskladala a upevnila prachobyčajnou zošívačkou na papier. Nech žijú kancelárske potreby!

Trvalo to maximálne 10 minút a výsledok je celkom uspokojivý.

Ako som chceu IKEU vyuzit

2011-01-04T23:34:00.001+01:00

Naspäť k vianočným darom a ich baleniu. Tento rok som na to išla aspoň trochu zodpovedne a rozhodla som sa začať, respektíve premyslieť si to, už 23. Decembra, prirodzene. Vlastne som väčšinu času surfovala po internetoch a hľadala nejaku inšpiráciu.
Ďalším krokom bolo skúmanie domácich prostriedkov, ktoré by sa dali zneužiť. A tu to bolo:

Zázrak z IKEI, ktorý som kúpila za účelom výroby kúlerských aksesoárov. (len pre poriadok- počet vyrobených kúlerských aksesoárov- NULA, počet vyrobených odporných aksesoárov- tiež NULA) Každopádne jedná sa o plastové korálky (od Natálky), ktoré sa zažehlia cez voskový papier a v ideálnom prípade ostanú pospolu naveky.

Idea bola vytvoriť mojej dobrej sestre jej meno a nejako ho pripevniť na dar- mala som pre ňu knihu. Tak som sa pustila do písania jej mena a zároveň som želala bolestivú a pomalú smrť na pohlavné choroby tomu, kto vymyslel, že všetky farby budú spolu v jednej nádobe. Drbnutý nápad! Jediné, čo mi pomohlo pokračovať v tejto vysoko otravnej činnosti bolo PIVO. Výsledok snaženia:

Žehlenie som si nechala na ďalší deň, kedy som sa dozvedela, že celá moja dobrá rodina odo mňa očakáva, že im zabalím darčeky. Pustila som sa teda do prvotného balenia. (mať všetko aspoň v nejakom papieri a potom postupne dokončovať) Sestrina kniha teda dostala takýto prvotný obal a bola ponechaná svojmu ďalšiemu osudu.

Niekedy v tejto dobe nastal prvý pokus o zažehlenie písmen. Neúspešne. V panike, že to proste nefunguje a kúpila som si úplnú pičovinu (druhá verzia bola, že som nejakým zázrakom stihla pokaziť žehličku), som sa rozhodla tam proste NIEČO dať.

Nuž, nuda, ale čo sa dá robiť. Každopádne som nevzdala svoj boj o vytvorenie nejakých tých písmen. Neskôr som pod dohľadom mojej dobrej matky zistila, že som mala žehličku zle zastrčenú v zástrčke. A inak všetko funguje ako má. Ponechaná svojmu osudu so zbytočnými písmenami, som sa rozhodla využiť aspoň to hlúpe K na dar pre sestru od rodičov.

Jednoduchá kombinácia dvoch baliacich papierov a striebornej mašle sa nakoniec ukázala ako dobrá voľba. Určite lepšia ako snažiť sa na jednu malú knížočku (hodnotná literatúra btw.) natrepať celé a prehnane farebné meno. Len tak mimochodom, pôvodne som chcela použiť žlté K, ale odpadla mu nožička. Ech, bodaj by to parom vzal!

Čo internety dali

2010-12-29T13:44:00.001+01:00

Síce je už po sviatkoch lásky a pokoja, ale to neznamená, že ľudia nemajú narodeniny, meniny, výročia a obdobné ... ehm ... veci. Práve na meniny (a iné bezvýznamné sviatky) je skvelý tento nápad, ktorý som našla na modcloth blogísku (ano, ten obchod s handrami): stiahnuteľný obal na čokoládu. Nebudem to tu celé opisovať, veď každý si vie kliknúť na odkaz, ale obrázok dám.

A jediné čo je treba, je kúpiť čokoládu (ideálne nie poľskú), vytlačiť si to (rozhodne hlasujem za mašľu) a zabaliť. Zaberie to 5 minút a vyzerá to skvele. Rozhodne to vyzerá jednoduchšie ako ich ostatné DIY projekty: mierne ohyzdná ozdoba na strom s nosorožcom, pseudo Hello Kitty podpivník, ktorý sa musí šiť a vyšívať a vlastné marshmallows.

Internety su našťastie plné vecí zadarmo a najviac je stahovateľných tzv. gift tags alebo štítkov na darčeky (?). Ďalšia dobrá duša sa podujala na to, že v jednom príspevku zhrnula väčšinu tohtoročných a vianočných- niektoré su použiteľné aj mimo Vianoc.

Výber niektorých z nich:

- Pre tých, ktorí obľubujú jednoduché geometrické tvary Domestifluff ponúka na stiahnutie aj baliace papiere aj štítky. Ale len do 15. januára 2011. Štítky ponúka aj v červeno- zelenej kombinácii.

- za zmienku stoja aj kreslené štítky, na ktorých je Červená Čiapočka a lietajúce prasa. Koncentrovaná rozkošnosť.

Samozrejme v odkaze je ich omnoho viac (tuším 15), takže stačí si vybrať. Ďaľšie nabudúce.

Ako som posledný darček zabaleu

2010-12-28T00:18:00.002+01:00

Vzhľadom na fakt, že Boh ma nenávidí, rozhodol sa môj korektný fotoaparát, že nechá svoju nabíjačku u tretej osoby a prirodzene sa vybije tak rýchlo, ako sa len dá. Preto si Vás dovoľujem potešiť kvalitným fotografickým materiálom vytvoreným mobilom za 1 (slovom JEDNO) euro s presne 2.0 megapixelovým fotoaparátom. Tešte sa už teraz, bude to strach a hrôza.
Nepríjemností bude viac, ale výsledok stojí za to. Tak hor sa do toho.
Jednej z mojich kamarátok som kúpeu k Vianociam pekný, originálny a drahý prívesok. Ale ako ho zabaliť? Spomenula som si na tento tutorial na výrobu papierových kvetín a presne som sledovala inštrukcie. Zvládne to aj cvičená opica, respektíve omnoho inteligentnejšie prasiatko.

1, Vystrihnete si šablónu, ktorú oná dobrá blogerská duša ponúkla na stiahnutie v .pdf (šablóna na menšiu kvetinu, ktorú som použila aj ja- predsa len dar to bol malý; ale ak máte náhodou veľký dar, spravte veľkú kvetinu)

2, nájdite si papier, aký chcete na kvetinu použiť a vystrihnite si tieto tvary. Ja som použila prastarú reklamnú prílohu z Vogue a rozstrihala som nejakú fuchtlu podaromnici sa rozvaľujúcu na žltom gauči.

3, Na vystihnuté kvetinky si od oka nakreslite nasledovné čiary a zahnite ich podľa nich. Tento krok sa dá vynechať, ale s ním bude výsledný efekt omnoho reálnejší a plastickejší.

4, Zoberte si posledný kúsok, ktorý vám zostal a preložte trojuholníkovú časť na polovicu.

Potom som ju zložila ešte dva krát a pomocou ceruzky zatočila obdĺžnikovú časť- toto bude stonka.

5, a posledný krok je pravdepodobne všetým úplne jasný. Kvetinky nastoknete na stonku od najväčšej po najmenšiu a je to. Teda nie úplne. Ja som ešte každý lístok rukou zatočila smerom dozadu, aby vyzeral viac 3D, nie že by to nejak pomohlo.

Teraz prichádza tá základná dilema. Do čoho dar zabaliť? Baliaci papier som zavrhla, pretože podľa mňa by kvetina zanikla na nejakom hyper farebnom a lesklom podklade. Aj noviny sa mi zdali príliš výrazné. Chcela som niečo jednofarebné a neutrálne. A tak som jednoducho zachránila akýsi kus hnedého obyčajného papiera pred recykláciou a vystrihla som si z neho cca požadovaný tvar.

Nechcela som to lepiť, pretože dar to bol plochý, takže páska by bola vidno. Spomenula som si na toto a trochu sa zamyslela. Ha, ved takto šiť viem aj ja. (omyl! ale o tom neskôr) Nápad zošiť kraje a vytvoriť tým akési vrecuško nebol sám o sebe veľmi hlúpy, lenže som sa precenila. Mať všade jeden steh, to by bolo príliš jednoduché, takže som si povedala, že na vrch a spodok použijem taký ten cik- cak a na bok jednoduchý steh. preview:

áno, áno. už na tejto fotke vidno, že nejdem zrovna rovno a to som použila fintu s detailným záberom. Čo ďalej? Stále sa mi to zdalo nedostatočné. Tak som vystrihla z nejakého kúsočku látky listy. To, že je každý opačne je dôsledkom toho, že som naniesla lepidlo na zlú stranu. Po sekundovom bezvýslednom zamyslení ako to opraviť, ma napadlo jediné: (slovami klasikov) JEBAŤ NA TO!

Nakoniec nastal finálny pokus nejako tam prišiť tú papierovú kvetinu. Rozumné by bolo pokúsiť sa o to pred tým, než to bolo zošité a tj. priam nemožné sa k tomu dostať. Lenže to ma nenapadlo. Tak som si trochu pomohla lepidlom a môjmu svedomiu som uľavila myšlienkou, že tie hnusné stehy si aj tak nikto nevšimne.

Konečne som zošila aj vrch a aby som celému daru dodala aspoň kus originality, prišila som do každého rohu iný gombík a výsledný produkt bol uspokojivý. tadááá:

Prirodzene som nedomyslela, ako by sa to asi dalo otvoriť, ale nakoniec všetko dobre dopadlo. A zazvonil zvonec a nekonečnému príspevku bol koniec.